Aktuality
Sezóna, ktorej kraľoval Arcturus
V čase, keď o osude tohtoročnej dostihovej sezóny rozhodnú opatrenia proti epidémií koronavírusu, a všetky aprílové aj májové mítingy sú zrušené, vrátime sa ešte jedným článkom k minuloročnej sezóne. Rok 2019 bol rokom, v ktorom nadovšetko vyčnievali výkony hnedáka Arcturusa v dostihoch klasickej Trojkoruny. Iba druhý držiteľ tejto prestížnej triády v novodobej histórií slovenského turfu (prvým bol Tankred v roku 2003) nesmie v tradičnom ohliadnutí za minuloročnou sezónou chýbať. Bol to však aj rok, v ktorom sme sledovali niekoľko úspechov slovenských koní na dráhach v blízkom zahraničí, najmä v Budapešti.
Koňom roka je po zásluhe Arcturus
Kto iný by sa mal stať držiteľom titulu Kôň roka, než víťaz všetkých troch klasických dostihov známych pod tradičným označením Trojkoruna. Nevšedný úspech si svojimi výkonmi vyslúžil reprezentant moravskej stajne Meridian manželov Poledníkovcov Arcturus. Pohľadný, relatívne subtílny hnedák sa do Velkých Karlovíc z rodného Írska sťahoval po privátnej kúpe od trénera Josepha O’Briena počas vlaňajšej zimnej prestávky s dvomi víťazstvami a ratingom 86 libier. Vlani si odkrútil sedem štartov, s dvomi výnimkami v bratislavskom Starom háji a vyťažil z nich tri víťazstvá, tri druhé a jedno piate miesto. Žrebec, ktorý svojím menom odkazuje na najjasnejšiu hviezdu v súhvezdí Pastier, debutoval v strednej Európe koncom apríla v Cene trojročných žrebcov a hoci docválal druhý, aj my sme ho videli ako budúceho klasického víťaza. V samotnej Veľkej jarnej cene prognózy naplnil a s istotou zvíťazil. Aj v ďalšom dejstve cesty k derby pokračoval v Bratislave, v Starohájskom kritériu na Turf-gala a s domácim Ryonym prehral druhýkrát z troch pokusov. V českej modrej stuhe s ním džokej Jaromír Šafář zvolil vyčkávaciu taktiku a neskorým finišom priletel na piate miesto, čo bol matematicky jeho najhorší výsledok v sezóne. Výmena jazdca do Slovenského derby sa ukázala ako správny krok, džokej Zdeno Šmida odjazdil Arcturusa o poznanie aktívnejšie s neporovnateľne lepším výsledkom – vavrínový veniec sa sťahoval na severnú Moravu. O vysokých ambíciách realizačného tímu svedčala aj účasť v jednom z vrcholov maďarskej sezóny, v bohato dotovanej Kincsem díj získal v spoločnosti elity stredoeurópskych vytrvalcov cenné striebro. S takýmto vysvedčením potvrdil predštartovné predpoklady a víťazstvom v St. Legeri získal Trojkorunu.
Medzi trojročnými kobylami sa o primát „naťahovali“ tri kobyly, napokon ale tesne dominovala maďarská Crushing Power. Zverenkyňa Gábora Maronku sa ako zimná kráľovná vybrala klasickou cestou, na jar postupne získala tri „jednotkové“ druhé miesta, medzi nimi aj v jarnej klasike za krajankou Rikoletou. Po Cene Arvy sa realizačný tím rozhodol reprezentantku stajne Álmodó „skrátiť“, čo Crushing Power pomohlo k ešte lepším výkonom aj výsledkom. V sérii šprintérskych dostihov v lete a na jeseň získala tri prvenstvá, postupne išlo o Zlatý bičík, Tatranskú cenu a „len dvojku“ na 1200 metrov. Z doterajších deviatich bratislavských štartov tak získala Crushing Power šesť víťazstiev a tri druhé miesta, a aj vďaka obdivuhodnej bilancii dominovala až v dvoch kategóriách koncoročných ankiet – okrem suverénneho triumfu medzi šprintérmi oveľa tesnejšie dominovala medzi trojročnými kobylami. O priazeň respondentov sa totiž skvelými výkonmi uchádzali aj vytrvalkyne O’ffensive a Palmera. Prvá menovaná premaródila veľkú časť sezóny, po bronze z Ceny trojročných kobýl sa postavila na štart až v jesennej dámskej klasike Oaks a napriek tomu, že nebola rozbehaná, získala „zemiakovú“ medailu. Koncom septembra však už bola v Cene Whisky druhá za hviezdou minulých rokov Zorianou. Senickú belku napokon na sklonku sezóny porazila vo Veľkej októbrovej cene a realizačný tím okolo trénera Michala Ročáka poslal hnedku ešte koncom novembra do drážďanskych Listed, tam však O’ffensive skončila posledná. To senická belka Palmera podala najlepší výkon v augustovej Cene turfu, keď využila okolnosti a získala niekoľko cenných skalpov. O tom, že ide o čistokrvnú vytrvalkyňu presvedčila aj bronzom v St. Leger a tiež triumfom v budapeštianskej Lovaregyleti díj začiatkom novembra.
Trojročný kôň triumfoval aj v kategórií míliarov. Vlani sa medzi staršími míliarmi neukázala žiadna výrazná individualita, a tak sa o prvenstvo v tejto kategórií „pobili“ dvaja klasici, titul si napokon odniesol zverenec Jaroslava Línka Ryony. Hnedák reprezentujúci stajňu Ekols Skalica vstúpil do sezóny víťazstvom v prípravnej Cene trojročných žrebcov, ale v jarnej klasike docválal až štvrtý. Najlepší výkon aj výsledok predviedol Ryony na mítingu Turf-gala v Starohájskom kritériu, v derby bral bronz. Blízko k víťazstvu bol aj v budapeštianskej míľovej Imperiál díj, sezónu však hnedák ukončil už v septembri po šiestom mieste v pražskej European Jockey’s Cup Middle. Ryonymu v kategórií míliarov konkuroval Kôň roka Arcturus, ktorý ako vytrvalec absolvoval míliarske dostihy len v jarnej časti sezóny.
Najtesnejší súboj v anketách sa odohral v kategórií starších kobýl, ktorú napokon o 4 hlasy (aj percentá) získala pre seba Mooreen. Ryška z majetku aj tréningu čoraz úspešnejšieho Mariána Štangela medzičasom odišla do chovu, vlani však excelovala najmä na jar. Po víťazstve vo Veľkej aprílovej cene získala aj Jarnú míľu, premiérovo vypísanú ako handicap. V ďalších štartoch postupne strácala formu a zhoršovali sa aj jej výsledky, stále však podávala kvalitné výkony a s dostihovou kariérou sa rozlúčila siedmym miestom v dámskej Cene Whisky. To obľúbenkyňa starohájskych tribún a dvojnásobná držiteľka titulu Kôň roka Zoriana sa naopak rozbiehala veľmi pomaly, sezónny účet si otvorila piatym miestom vo Veľkej májovej cene, na ktorý nadviazala až dvanástym, predposledným miestom vo Veľkej cene Slovenska na Turf-gala. Po matných výkonoch z jari naordinoval realizačný tím okolo trénerky Zuzany Kubovičovej Zoriane oddych a belka sa na dráhe objavila znovu až koncom septembra v Cene Whisky. V rozlúčkových dostihoch ryšky Mooreen vstala Zoriana „z popola“ ako Fénix a po výrazne zlepšenom výkone zvíťazila pred O’ffensive. S trojročnou konkurentkou si pozície vymenili na sklonku sezóny vo Veľkej októbrovej cene. Tieto dva výborné výkony zapôsobili na účastníkov koncoročných ankiet tak veľmi, že Zorianu pretlačili na tesnú druhú priečku za Mooreen.
Medzi staršími žrebcami a valachmi dominoval Royal Gino. Univerzál inklinujúci skôr k vytrvaleckým tratiam z tréningu Jaroslava Línka zvíťazil v kategórií, v ktorej dostalo viac ako 10 hlasov najviac koní. Beluš zo stajne KOVO sa vlani ukazoval najmä v Budapešti, zo siedmich štartov štyri absolvoval v Kincsem parku, dvakrát zvíťazil, na sklonku sezóny získal veľmi blízke striebro za Palmerou v Lovaregyleti díj. Nestratil sa ani doma, pričom najlepší výkon podal v letnej Cene turfu, v ktorej sa musel pozerať na chrbát rovnako zaťaženému Gastonovi aj víťaznej Palmere. Strieborný reprezentant stajne MPL Racing si napokon rovnakú pozíciu zopakoval aj v koncoročnej ankete, zverenec Mariána Štangela mal najlepšiu formu v lete – počas derby mítingu opanoval Zlatý pohár, cenný, hoci vzdialený bronz získal aj v bohato dotovanej Kincsem díj u našich južných susedov.
V najmladšom ročníku, zástupcov ktorého tento rok čaká najdôležitejšia sezóna, sa medzi účastníkmi ankiet presadili sérioví víťazi. Medzi nežnejším pohlavím dominovala raná belke Vain Hope. Zverenkyňa v Maďarsku pôsobiaceho bulharského trénera a džokeja Stanislava Georgieva doteraz absolvovala tri štarty, napospol všetky v Bratislave a v ani jednom nenašla premožiteľa. Debutovala už koncom júna a suverénnym víťazstvom o šesť dĺžok naznačila možnosti, ktoré potvrdila počas derby-mítingu v tradičnej Cene Muscatita. Pozíciu desatinovej favoritky potvrdila aj v posledný deň letných prázdnin v „dvojke“ na 1400 metrov, odvtedy však neštartovala a jej použiteľnosť v klasickom veku je otázna.
Zhodou okolností v práve spomínaných dostihoch zostal na štíte Vain Hope aj vlastný odchovanec stajne Vadual Tristan, ktorý debutoval siedmym miestom v Cene Muscatita, ale každým ďalším štartom sa zlepšoval. Doma v Senici prehral len s jedným súperom, po návrate do bratislavského Starého hája získal bronz. Zverenec Zuzany Kubovičovej sa do zimnej prestávky predstavil ešte v dvoch dostihoch pre kone slovenského chovu a v oboch zvíťazil. Pozorný čitateľ si už určite všimol, že ani jednu juniorskú kategóriu nezískali víťazi zastrešujúcich testov dvojročných koní. Víťazka Ceny zimnej kráľovnej Queen Opera skončila v ankete druhá, rovnaké umiestnenie medzi dvojročnými žrebcami získal v Karpatskej ceny až šiesty Luckynav.
Medzi domácimi odchovancami nezískala titul Mooreen, ale zverenec Jozefa Chodúra Bolthorn reprezentujúci stajňu FeD. Hoci hnedák zvíťazil len v jedných dostihoch, v aprílových „maiden“ proti rovesníkom, matematicky najlepší výkon podal až na sklonku sezónu vo Veľkej októbrovej cene, kde nestačil len na dvojicu triedových kobýl O’ffensive – Zoriana, a na jeho konte zostalo niekoľko zvučných mien. Netreba tiež zabudnúť na štvrté miesta zo Slovenského derby aj St. Leger.
Prekážkovým koňom po práve vládla „železná“ Meny Bay. Tri víťazstvá v starohájskych steeploch zabezpečilo zverenkyni aj reprezentantke Jaroslava „Čika“ Brečku titul v kategórii steeplechase, čiastočne však bodovala aj medzi prútenkármi, hoci na slovenských dráhach neabsolvovala ani jedny dostihy cez prútené prekážky. O to lepšie sa už desaťročnej veteránke darilo v alpskom juhotirolskom kúpeľnom letovisku Merano. Mekka talianskych prekážkových dostihov videla jej triumf menších prútkach už v auguste, koncom septembra nastúpila slovenská hviezda do najdôležitejších siepi meranskej sezóny. Aj keď jej dotácia unikla a za piatym miestom zaostala 20 dlhých dĺžok, šiestym miestom uprostred poľa však nesklamala.
Triumf medzi prútenkármi napokon získal iný zverenec „Čika“ Brečku Medici. Reprezentant stajne MPL Racing síce začal sezónu na rovine, od júna ale prešiel nad ľahšie skoky a v šiestich štartoch nikdy neskončil horšie ako druhý. Presnú polovicu dostihov vyhral, v druhej polovici bral striebro. Okrem iného aj v Prútenkách šampiónov, ktoré nesú punc najvýznamnejšieho domáceho testu cez prútené prekážky, a v menších dostihov v Pardubiciach.
Slovenské úspechy v zahraničí
Domáce realizačné tímy našli vlani odvahu aj na konfrontáciu v zahraničí a hoci s početnými výjazdami českých stajní do Francúzska, Talianska, či dokonca ojedinele aj do Anglicka sa to porovnávať nedá, určitý pozitívny trend badať možno. Najčastejšie sme farby slovenských stajní mohli vidieť v budapeštianskom Kincsem parku, najmä tréner Jaroslav Brečka posielal pravidelne svojich zverencov aj do mekky českých prekážkarov Pardubíc, a Marcel Mihalík párkrát cestoval do Nemecka. V Budapešti exceloval najmä Jaroslav Línek a jeho Royal Gino, počas posledného novembrového mítingu vo významnej vytrvaleckej Lovaregylet díj dokonca slovenské kone obsadili kompletné stupne víťazov. Dve víťazstvá si v maďarskej metropole zaknihoval aj Wirrwarr Marcela Mihalíka, k čomu si pripísal aj triumf z nemeckých Drážďan. V prekážkových Pardubiciach sa najviac darilo Vandualovi trénera Mariána Štangela, ktorý po bronze z kvalifikačného Memoriálu majora Svobodu docválal v samotnej slávnej Velkej pardubickej na ôsmom mieste.
Foto: Karel Němec, canonprofi.eu
Autor: Daniel Mentel