Analýzy

Zavŕši Ryony vo Veľkej aprílovej cene čistý hattrick?

Termínová listina sezóny 2021 počíta s tromi mítingmi, ktoré sa odohrajú namiesto tradičnej nedele v sobotu. Prvým z nich je už ten nasledujúci, ktorého vrcholom bude strednotratiarska Veľká aprílová cena. Bratislavské Závodisko tak vyšlo v ústrety najmä pražským organizátorom, ktorý na nedeľu plánujú premiéru vo Velkej Chuchli s tromi „jednotkovými“ dostihmi. Ani konkurencia českej analógie len o deň neskôr sa  na štartovej listine negatívne neprejavila, hoci väčšina účastníkov prichádza od našich južných susedov a domáce stajne budú reprezentovať len trojica koní.

Proti Ryonymu stojí veterán Ideal Approach aj držiteľ Trojkoruny Arcturus

Vlani sa kvôli známym problémom nekonala, ale v posledných rokoch si Veľká aprílová cena (I. kat., 4-ročné a staršie kone, 1800 metrov, 6 000 €) vybudovala kredit jedného z najlepšie obsadených dostihov na Slovensku. Tohtoročná, už dvadsiatatretia edícia, prilákala tucet záujemcov zo štyroch krajín a aj teraz medzi nimi nájdeme niekoľko hviezd. Najpočetnejšia ekipa prichádza z Maďarska, pri našom predstavovaní však začneme od domácich.

Nielen medzi trojicou hostiteľov by mal mať najvyššie šance najlepší míliar aj starší žrebec/valach vlaňajška Ryony (Línek) zo stajne Ekols Skalica. Zverenec Jaroslava Línka vlani kvôli nestálej situácií v slovenskom turfe začal sezónu v budapeštianskom Kincsem parku. Po bronze vo významnej míľovej Batthyány-Hunyady díj, kde podľahol najmä vďaka vysokej nesenej hmotnosti, zamieril do bohato dotovanej Milleniumi díj na 1800 metrov, ale ôsmym miestom svoj realizačný tím nepotešil (Palmera bola piata). Koncom augusta sa hnedý valach ešte raz pozrel do Budapešti, ani v míľovej Buccaneer díj sa mu príliš nedarilo a docválal štvrtý z piatich. Na jeseň sa Ryony vrátil na „domovskú“ dráhu do petržalského Starého hája a dvakrát bez väčších ťažkostí zvíťazil. Najprv v „dvojkovom“ Memoriáli Jozefa Košťála, ale najmä v Bratislavskej míli počas derby-mítingu. V tradičných dostihoch sa síce nezišla najlepšia možná konkurencia, Ryony však od úvodu cválal s chuťou, v záverečnom oblúku zaútočil a v cieľovej rovine sa súperom už len vzďaľoval.

Už raz spomínaná zverenkyňa Zuzany Kubovičovej Palmera (Budovič) sa javí skôr ako vytrvalkyňa, vlani absolovala jediný štart na trati 1800 metrov, keď bola v budapeštianskom strednotratiarskom vrchole Milleniumi díj celkom blízko piata. Ešte predtým sa belka stajne Kovometal rozbehala v karlovarskej dvojkilometrovej Letné cene klisen. Hoci spočiatku „pulovala“, napokon získala bronz. Po prázdninovom výlete do maďarskej metropole cestovala v septembri dvakrát do Prahy a v oboch prípadoch získala „zemiakovú“ medailu na jeden a polmíľovej trati. Najprv v Zlatom pohári a o tri týždne nato aj vo Velké cene českého turfu. Návrat do Budapešti na Kincsem díj Palmere prelom nepriniesol, od štartu cválala v predných koňoch, v záverečných stovkách metrov však zoslabla a bez tlaku len dokončila na predposlednom dvanástom mieste. Odvtedy sa odmlčala a teraz pred ňou stojí ťažká úloha obhájiť svoju handicapovú známku.

Domácu trojicu dopĺňa Lady Mazie (Šmida) zo stajne Mishel Style. Zverenkyňa Mariána Štangela stihla vlani aj napriek kratšej sezóne až sedem štartov a hoci začínala na úrovni tretej kategórie (tretia v Prahe na 1400 metroch), sezónu končila víťazstvom a umiestnením v budapeštianskych míľových „jednotkách“. Ryška sa na domácej dráhe v Starom háji predviedla trikrát, napospol išlo o dostihy druhej kategórie a vyťažila z nich jedno tesné víťazstvo, jedno podobne tesné druhé a jedno nešťastné štvrté miesto. Vždy teda bola blízko podstatnému dianiu, a tak sa realizačný tím rozhodol, že Lady Mazie pošle do premiérového ročníka dostihov pre kobyly v rámci pražského Európskeho pohára džokejov. Rutinovaný nemecký džokej Alexander Pietsch viedol v ryškinom sedle od štartu minimálne 1600 metrov, ale Lady Mazie v cieľovej rovine úplne „vypla“ a dokončila posledná. Po mesačnej prestávke ju Marián Štangel poslal dvakrát do Budapešti, najprv prekvapivo zvíťazila, na sklonku sezóny koncom novembra už toho mala zrejme dosť a dokončila piata, takmer 10 dĺžok za striebornou Antilopou.

Po sezóne 2019 sa zdalo, že zverenec Luboša Urbánka Ideal Approach (Havelková) už má najlepšie roky za sebou, valach však vlani určite nebol len do počtu. Štyrikrát na bratislavskej dráhe víťazný deväťročný veterán absolvoval štyri dostihy, z toho trikrát v nemeckých handicapoch. Najlepší výkon, ktorým dokázal, že ešte nepatrí do „starého železa“, podal v pražskom EJC Middle v rámci Európskeho pohára džokejov, kde nestačil len na jediného súpera a za sebou nechal výkvet českých strednotratiarov. Reprezentant stajne Lokotrans začal vlaňajšiu sezónu koncom júla v Mníchove, na dvoch kilometroch viedol až do cieľovej roviny, tam ho však prešprintovali dvaja súperi. Koncom augusta sa predstavil v Düsseldorfe na predĺženej míli a v početnom poli predviedol svoju typickú tempársku taktiku, ktorá mu o krk aj vyšla a po troch rokoch sa znovu tešil z víťazstva. Na sklonku sezóny ešte stihol výlet do berlínskeho Hoppegartenu, kde po bojovnom výkone vybojoval „zemiakovú“ medailu. Ideal Approachovi sa v Bratislave vždy páčilo, ale teraz ho vidíme s nižšou dotáciou.

1800 metrov sa zdá byť prikrátkych pre víťaza slovenskej klasickej Trojkoruny 2019 Arcturusa (Laube), ako už ukázal, dokáže sa popasovať aj s takto krátkou traťou. Realizačný tím dal hnedákovi vlani na jar a začiatkom leta vydýchnuť a pozvoľný sezónny debut mu pripravil na scéne karlovarskej Lázeňskej míle. V kúpeľnom meste vybojoval blízke striebro, keď prehral najmä kvôli vyššej nesenej váhe (Sagar bol piaty). Začiatkom septembra sa Arcturus vrátil na svoju obľúbenú trať 2400 metrov, v pražskom Zlatom pohári to však znovu na víťazstvo nestačilo, keď docválal druhý (Palmera štvrtá). Do tretice to reprezentantovi stajne Meridian vyšlo vo Velkej cene českého turfu, v ktorej väčšinou cválal v závese za druhou Palmerou, do cieľovej roviny už vbiehal na čele a na podmáčanej dráhe dokázal ešte zrýchliť. Na „výlete“ do Budapešti sa musel uspokojiť so štvrtým miestom v Kincsem díj, handicapovo však za víťazným Opasanom príliš nezaostal. Na sklonku sezóny sa Arcturus vybral podporiť svojho stajňového kolegu Troop Commandera do milánskeho St. Leger Italiano, na trojkilometrovej trati však cválal príliš defenzívne a napokon docválal na šiestom mieste. Počas zimnej prestávky bol Arcturus jedným z mnohých koní, ktorí prešiel z tréningu Františka Holčáka pod „krídla“ jeho syna Radka a teraz má možnosť pripraviť svojmu nového trénerovi radosť z víťazstva.

Zdá sa, že aj šesťročný Sagar (Vyhnálek) má najlepšie roky za sebou a víťazný esprit stratil už po zisku klasickej Velké jarní ceny 2018, ani vlani však nemal k víťazstvu ďaleko. Išlo o pražskú míľovú Velkú květnovú cenu, kde síce nestačil na suverénneho stajňového kolegu Black Canyona, v tesnom finiši štyroch koní sa však tešil z tesného striebra. Pri sezónnom debute v Memoriáli Jaroslava Maška na 1400 metrov cválal v zadnej časti poľa a docválal deviaty. V ďalších dostihoch zostal Sagar verný míľovej trati a vždy skončil niekde uprostred. V karlovarskej Lázeňskej míli bol piaty, v pražskej Tattersalls Mile počas derby-mítingu blízko siedmy a napokon vo Velké cene Prahy ako druhý favorit znova piaty. Zverencovi Dalibora Töröka by v Bratislave možno vyhovovala kratšia trať, na niektorú z nižších dotácií by však mohol dosiahnuť.

Rakúsku stajňu Stall S.H. bude reprezentovať päťročný Aran (Pavlíček). Valach sa do centrály Johanna Stummera presťahoval počas zimnej prestávky od nemeckého trénera Rolanda Dzubasza, ktorý vlani na jeseň Aranovi „naordinoval“ päť dostihov počas siedmich týždňov. Na dve štvrté miesta v Magdeburgu a berlínskom Hoppegartene nadviazal začiatkom októbra víťazstvom v hannoverskom míľovom „maiden“. Dva týždne nato však v Lipsku vyhorel a docválal až ôsmy. S rodným Nemeckom sa rozlúčil víťazstvom v menšom míľovom handicape na domácej dráhe v Hoppegartene, pričom vo všetkých štartoch Aranovi zo sedla pomáhal šikovný slovenský džokej Michal Abík. V tejto konkurencii sa však bude musieť uspokojiť s nižšou dotáciou.

Slovenská jarná klasička Centa (Verner) reprezentujúca jednu z najväčších maďarských stajní Álmodó sa vlani ešte v tréningu Gábora Maronku vrátila na dráhu po menšom zranení a v priebehu troch júnových týždňov stihla tri štarty. Z 1400-metrovej „trojky“ na rozbehanie pred klasickou Hazafi díj získala bronz. V samotnej maďarskej obdobe Jarnej ceny kobýl získala aspoň „zemiakovú“ medailu. Iba o týždeň nato sa v míľovom handicape druhej kategórie vyčlenila z radu nezvíťazivších. V rámci prípravy na slovenskú klasiku sa na domovskej dráhe v budapeštianskom Kincsem parku predstavila vo významnej Erzsebét Királyné díj, ale skončila až siedma. Aj preto bol jej triumf v Jarnej cene kobýl vcelku prekvapivý. Nebol jediný – nadviazala naňho triumfom v „dvojkovom“ míľovom handicape a v postupnom zlepšovaní pokračovala aj vo významnej míľovej Imperiál díj, v ktorej vybojovala bronz. Štart v novembrovej Budapesti díj na 1400 metrov už bol pre Centu zbytočný. Súčasnej zverenkyni Györgya Deáka sa v Bratislave páčilo, takého prekvapenia ako vlani v lete sa teraz zrejme nedočkáme.

Štvorročný biely valach Calabrese (Georgiev) je stelesnením medzinárodnej spolupráce – v maďarskej centrále ho trénuje Bulhar Stanislav Georgiev pre chorvátske záujmy stajne Croatian Owners Club. Jeho vlaňajší „účet“ má sedem položiek a začína sedemdĺžkovým víťazstvom v úrovni piatej kategórie medzi nezvíťazivšími rovesníkmi a podobne suverénnym v „dvojkovom“ handicape na 2200 metrov. Postupne nahor ťahaný beluš prvýkrát vlani prehral o krk v handicape kategórie Elit. Následné maďarské derby vynechal, ale zamieril do toho rakúskeho. V ňom patril medzi šancovejšie kone, po nevýraznom výkone však skončil až deviaty. Do takmer víťazných koľají sa Calabrese vrátil v klasickom Magyar St. Leger, na vytrvaleckej trati nestačil len na jednu súperku. V posledných dvoch dostihoch pred zimnou prestávkou sa medzičasom vykastrovaný beluš vrátil na kratšiu trať 1900 metrov a prinieslo to svoje ovocie. Na syntetickom povrchu najprv získal vzdialené druhé miesto a tesne pred Vianocami zvíťazil. Zdá sa, že stredné trate Calabresemu vyhovujú a v sobotu bude patriť medzi favoritov.

Stanislav Georgiev trénuje aj víťazku minuloročnej jarnej klasiky Hazafi díj Antilopu (Parigál). Vlani výhradne v budapeštianskom Kincsem parku behajúca reprezentantka stajne Cernolik si udržiavala konštantne vysokú formu a nikdy nebola horšia ako štvrtá. Po víťaznom rozbehaní v klasickom triali s istotou ovládla aj maďarskú obdobu Jarnej ceny kobýl (Centa bola štvrtá). S pribúdajúcimi metrami sa jej výsledky zhoršili, najprv bola medzi rovesníčkami na 1800 metrov štvrtá (Centa s päťkilovou výhodou siedma), aby si v maďarských Oaks zopakovala zisk „zemiakovej“ medaily. Následné „skrátenie“ na míľu prinieslo Antilope zlepšenie výsledkov, hoci na víťazstvo to už nestačilo. Najprv bola tretia a koncom novembra v dostihoch, kde bola Lady Mazie piata, získala striebro. Netrúfame si tvrdiť, ktorý zo zverencov Stanislava Georgieva je lepší, ani jazdecké obsadenie tomu nepomôže, lebo na hnedku si sadne jej stály jazdec, slovenský legionár Jozef Parigál.

Po zranení sa na dostihové dráhy vracia zverenec Sándora Kovácsa Silver Pepper (Kozma ml.). Vlani sa ako zimný favorit rozbehal v „dvojkovom“ handicape na 1800 metrov proti starším a nezaváhal. Nebolo preto žiadnym prekvapením, že do klasickej Nemzeti díj, maďarskej obdoby našej Veľkej jarnej ceny, nastupoval ako desatinový favorit. Po aktívnom priebehu sa pri vbiehaní do dlhej budapeštianskej cieľovej roviny dostal na čelo a všetko sa zdalo byť jasné. Z hĺbky poľa sa však vynoril neskorší víťaz a v rozhodujúcej chvíli prešpurtoval okolo Silver Peppera, ktorý získal aspoň striebro. Odvtedy však neštartoval a Veľká aprílová cena bude preňho testom, kam môžu siahať jeho ambície.

Výhodu čerstvého štartu v nohách bude mať len jediný kôň, hnedák Turn Me On (Srnec). Zverenec Fruzsiny Zaláné Nyulasi (manželky trénera Csabu Zalu, ktorý hnedáka trénoval vlani) vstúpil do sezóny 2021 vzdialeným tretím miestom v kvantitatívne slabo obsadenej šprintérskej „jednotke“. Vlani vstupoval do diania striebrom za Antilopou, na ktoré nadviazal piatym miestom v Nemzeti díj. Rovnaké umiestnenie si zopakoval v derby-triale Alagi díj, a tak sa jeho realizačný tím rozhodol pre ústup z ambícií. Ani v handicapoch druhej kategórie nedokázal Turn Me On zvíťaziť, dvakrát bol tretí. Do tretice mu to vyšlo v „jednotkovom“ handicape na 1400 metrov, v ďalších štartoch však znovu prehral aj s Antilopou, či pri vlaňajšej derniére v míľovom handicape, ktorý ovládla Lady Mazie. Porovnanie s terajšími súpermi tak pre hnedáka nevyznieva najlepšie a bude sa musieť uspokojiť s úlohou outsidera.

Náš tip: Arcturus – Calabrese – Ideal Approach

Foto: Karel Němec, canonprofi.eu

Autor: Daniel Mentel