Analýzy

Opasan sa príde ukázať domácim fanúšikom

Bratislavský Starý háj sa počas prvej júnovej nedele oblieka do gala a pohľad do štartových listín prezrádza, že ani tohtoročná edícia nezaostane za povesťou jedného z najprestížnejších stredoeurópskych mítingov. Pätica dostihov najvyššej kategórie prilákala viacerých klasických víťazov z minulých rokov aj toho aktuálneho. V našej analýze sa zameriame na Veľkú cenu Slovenska, ale prvotriedne dostihy budú rámcovať celé nedeľné popoludnie. Najväčšou hviezdou bude určite Opasan, ktorý sa do Starého hája vracia takmer na deň presne rok po svojom triumfe.

Na favorita by mali dobiedzať „Francúzi“

Kto iný, než dvojnásobný Kôň roka a víťaz Listed z francúzskeho Vichy Opasan (Janáček) by mal byť najväčšou hviezdou 38. ročníka Veľkej ceny Slovenska (Graded-3, 4-ročné a staršie kone, 2400 metrov, 30 000 €). Obhajca spred roka sa znovu po dvanástich mesiacoch príde ukázať domácim fanúšikom, teraz je však vyzbrojený francúzskymi „black-type“ skúsenosťami. Do sedla zverenca Jozefa Chodúra sa rovnako ako naposledy posadí český internacionál Václav Janáček, s ktorým pred mesiacom získal len pol dĺžky vzdialené striebro v lyonskom Listed Prix Bedel. Pre hnedáka bude Veľká cena Slovenska prvým štartom mimo Francúzska za posledných 365 dní. Tučným písmom a kapitálkami vytlačené meno v dražobných katalógoch si Opasan zabezpečil už vlani v júli, keď zvíťazil v Listed na svojej obľúbenej dištancii 2400 metrov v rámci letného mítingu vo Vichy. Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť, a realizačný tím okolo majiteľa Reného Borovského to potvrdil hneď v ďalšom Opasanovom štarte. V triale na októbrovú Prix de l’Arc de Triomphe, Gr.2 Prix Foy v parížskom Longchamp, mu však ani jeho povestný silný finiš nestačil, keď vo falošne odbehnutých dostihoch neporazil ani jedného súpera. Namiesto najbohatšie dotovaných dostihov kontinentálnej Európy potom hnedák zamieril do Gr.2 Prix du Conseil de Paris, ale aj tam skončil posledný (piaty). Do tretice sa Opasanovi ušiel „čierny Peter“ v polovici apríla v Listed Prix Lord Seymour, až sa zdá, že Longchamp je pre Opasana zakliaty. Návrat na „vidiek“ do Lyonu rezultoval do výrazne lepšieho výsledku. Matematicky nie je na štarte lepší kôň, preto nevidíme dôvod, aby domáca hviezda neobhájila triumf spred roka.

O taktické manévre modro-bielo-čiernej kombinácie by sa mohol postarať Cape Crown (Koplík), za ktorým stojí rovnaký realizačný tím ako za Opasanom. Iba ôsmy z prípravnej Veľkej májovej ceny vlani dokázal zvíťaziť na úrovni štvrtej kategórie pri sezónnom debute v „maiden“, ale najlepšie výkony predvádzal v klasických dostihoch. Po piatom mieste z prípravného Starohájskeho kritéria si v Slovenskom derby pohoršil len o jedno miesto (Rex of Thunder tretí, Besthon siedmy). V kvalitatívne chudobnejšom rakúskom derby však skončil posledný, a tak najlepší výsledok prišiel až vo vytrvaleckom St. Leger. Po nezvyčajne tuhom boji sa síce z víťazstva tešil Besthon, ani druhé miesto pre Cape Crowna nebolo na zahodenie. Na záver náročnej sezóny už hnedákovi nezostalo veľa síl, aby sa blysol v pražskej Cene prezidenta republiky, celý čas cválal defenzívne a skončil posledný. Ani vstup do sezóny Cape Crownovi príliš nevyšiel, a tak ho skôr vidíme ako užitočného „nosiča vody“, než koňa s reálnou šancou na umiestnenie.

Pred tromi týždňami odbehnutý trial si ako premiérový „jednotkový“ zárez vo svojej kariére pripísal Brilliant Star (Laube). Reprezentant stajne Lokotrans postupuje nahor každými dostihmi a zdá sa, že ešte nepredviedol všetko zo svojho repertoáru. Pomaly dozrievajúci tmavý hnedák úplne vynechal kratšie dostihy a hneď pri debute zamieril medzi potenciálnych vytrvalcov. Po druhom mieste z aprílového Mostu však takmer štyri mesiace nebehal a počas letných prázdnin stihol dva štarty v nemeckých „maiden“, z ktorých na juh Moravy priniesol iba dve siedme miesta. Zlepšujúcu sa formu naznačil Brilliant Star vo dvojici októbrových štartov na severe Čiech. Najprv „zdemoloval“ slabú konkurenciu štvrtej kategórie, aby na premiérový triumf kariéry rovnakým spôsobom nadviazal dva týždne nato o level vyššie. Do obľúbeného Mostu sa zverenec Luboša Urbánka vrátil aj na úvod aktuálnej sezóny. Po nepríliš dobrom priebehu síce útočil silným záverom, napokon to však stačilo iba na druhé miesto. Lepší finiš predviedol Brilliant Star vo svojom premiérovom vystúpení v bratislavskom Starom háji aj na najvyššej úrovni, keď po krátkom súboji s Arcturusom zvíťazil vo Veľkej májovej cene. Hoci by sa mohlo zdať, že stúpajúca tendencia výkonov mu bude stačiť aj na medailu, myslíme si, že Brilliant Star na ňu tentoraz nedosiahne.

Ružové farby stajne Lokotrans však na medailu zrejme dosiahnu aj tak, a to napriek tomu, čo sme napísali v predchádzajúcom odseku. Do Bratislavy sa totiž vracia strieborný z vlaňajšieho Slovenského derby Abrams Creek (Liška), ktorý sa medzičasom etabloval na francúzskych dráhach a v handicape má o 6 kilogramov vyššiu známku ako stajňový kolega Brilliant Star. Minulý rok v januári od hviezdneho nemeckého trénera Petra Schiergena k Lubošovi Urbánkovi presťahovaný ryšavý valach absolvoval po nutnej aklimatizácii a oddychu oba pražské derby-trialy a v oboch skončil na šiestom mieste. Keďže Abrams Creek sa na štart Českého derby tesne nedostal, tak mu realizačný tím vymyslel alternatívu v nemeckom Hamburgu. Na tamojšom derby-mítingu sa zúčastnil dvojmíľového handicapu a po dobrom výkone skončil tretí. V dažďom poznačenom Slovenskom derby stratil cenné metre pri vbiehaní do cieľovej roviny, napriek tomu bojoval s Rabbit Red Jazzom o víťazstvo, napokon skončil o krk druhý a predčasne ukončil sezónu. Počas trištvrte ročnej prestávky bol vykastrovaný a na dráhu sa znovu vrátil až koncom apríla, pričom vo francúzskom Compiegne v dostihoch class 2 skončil šiesty. Pozornosť pred Veľkou cenou Slovenska si Abrams Creek vypýtal pred dvomi týždňami v parížskom Longchamp, kde v dobre obsadených dostihoch na 2800 metrov dlho cválal na chvoste, v posledných štyroch stovkách metrov však predviedol dôrazný finiš a ako najväčší outsider skončil na blízkom štvrtom mieste. Skrátenie valachovi nepôjde k duhu, na druhej strane očakávame poctivo odbehnuté dostihy, v ktorých dokáže uplatniť svoj záver.

O dva a pol kilogramu nižšie vo francúzskom handicape „stojí“ Abrams Creekov rovesník Mysak Miky (Verner), ktorý s jednou jedinou výnimkou absolvoval všetky svoje doterajšie štarty v krajine galského kohúta. Tou výnimkou bola minuloročná klasická Velká jarní cena, v ktorej zverenec Václava Luku skončil na vzdialenom šiestom mieste. Od júna do decembra potom reprezentant stajne Cajdašrot behal prevažne medzi nezvíťazivšími rovesníkmi v dostihoch na tratiach okolo dvoch kilometrov a postupne sa výsledkovo zlepšoval, na vytúžené premiérové víťazstvo však dosiahol až v polovici decembra na umelom povrchu v Deauville. Dovtedy bol dvakrát druhý, dvakrát tretí a raz piaty. Po náročnej minuloročnej sezóne si Mysak Miky doprial oddych až do začiatku mája, keď zamieril do Lyonu a v bohato dotovanom aj sledovanom handicape class 2 na 2400 metrov dlho viedol pätnásťčlenné pole, v posledných troch stovkách metrov ho však predbiehal jeden súper za druhým a valach sa prepadol až na konečné trináste miesto. Zverenci Václava Luku nikdy neprichádzajú do Bratislavy s malými ambíciami, my však Mysaka Mikyho vidíme prinajlepšom s bronzom.

Na svoje najlepšie výkony zo sezóny 2019 a 2020 (keď zvíťazil v pražskej Velké cene českého turfu) nadviazal v miestom triali šesťročný hnedák Arcturus (Šafář). Zatiaľ posledný víťaz slovenskej klasickej Trojkoruny sa vlani hľadal, dostihy ho nebavili a z piatich štartov získal len jediné umiestnenie a aj to skôr bolo výsledkom pozitívnych náhod ako reálnej výkonnosti. Úvod vlaňajšej sezóny zastihol Arcturusa v útlme, čo rezultovalo do predposledného jedenásteho miesta vo Veľkej aprílovej cene. Počas vlaňajšieho Turf-gala dal prednosť strednotratiarskej Cene Scottish Rifla a hoci šieste miesto nevyzerá až tak zle, u koňa takéhoto kalibru sme čakali predsa len viac. Nevydarenú jar potom zverenec Radka Holčáka „zaklincoval“ posledným miestom v pražskom Zlatom pohári. Po štvormesačnej regeneračnej pauze sa premiérovo v kariére predviedol na úrovni tretej kategórie, ale na míli dobehol len siedmy. Nevydarený rok zakončil štvrtým miestom z Veľkej októbrovej ceny, takmer desať dĺžok za víťazným Besthonom. O zlepšujúcej sa forme nemohlo byť veľmi reči ani pri Arcturusovom vstupe do aktuálnej sezóny. V pražskej „trojke“ mal síce v cieľovej rovine svetlejší moment a chvíľu bol tretí, lídrov však neohrozil a napokon prišiel aj o bronz. Veľká májová cena sa tak pre reprezentanta stajne Meridian zdala ako priveľké sústo, ale Arcturus nedbal na nízku dôveru stávkarov, v posledných stovkách metrov zabojoval s Brilliant Starom o víťazstvo a hoci skončil o krk druhý, zlepšeným výkonom určite potešil.

Z prvej šestice z Veľkej májovej ceny chýba len tretí Rabbit Red Jazz, ktorý dal prednosť strednotratiarskej Cene Scottish Rifla, a tak pri predstavovaní pokračujme štvrtou Imsexyandiknowit (Srnec). Šesťročná hnedka reprezentujúca stajňu Galopp & Friends je pomerne exponovaná, vlani absolvovala desať dostihov na siedmich dráhach, pričom jej výkony majú klesajúcu tendenciu. Po rozpačitej jari a lete, keď nezískala ani korunu, získala aspoň štvrté miesto slabo obsadenej „amatérke“ v talianskom Merane, potom bola druhá v slušovickej „trojke“, ale najlepší výkon minulého roka predviedla vo Velkej cene českého turfu. V dostihoch, ktoré generálkou kariérnej derniéry hviezdneho Nagano Golda, síce skončila predposledná piata, vďaka blízkosti k žijúcej legende získala veľmi dobré hodnotenie. V závere sezóny ešte pridala „trojkové“ víťazstvo zo Slušovíc a striebro z pardubickej „dvojky“ na 2800 metrov. Na jar ešte pred ziskom „zemiakovej“ medaily z Veľkej májovej ceny zaujala vzdialeným bronzom z mosteckého handicapu druhej kategórie. Tieto výsledky však úplne stiera iba týždeň staré siedme miesto z „jednotkového“ handicapu na 2200 metrov, v ktorom zverenkyňa Ludvíka Harisa poriadne podliezla latku potrebnú na úspech vo Veľkej cene Slovenska.

V aktuálnej sezóne už nové farby českej stajne MUDr. Marie Holbovej reprezentuje bratislavskému Starému háju dobre známy Ryony (Línek). Strednotratiar, ktorý sa s pribúdajúcimi rokmi a istou stratou výbušnosti prirodzene mení na vytrvalca, vlani ešte ako zverenec Jaroslava Línka zvíťazil v Cene turfu na 2400 metrov a v rozlete ho vtedy nezastavila ani najvyššia nesená hmotnosť. Bolo to však zároveň jediné víťazstvo, ku ktorému pridal niekoľko umiestnení na „jednotkovej“ scéne. Najcennejší výkon predviedol Ryony presne pred rokom, v Cene Scottish Rifla bol štvrtý, hoci štyri dĺžky za víťazom. Nie celkom vyrovnané výkony rezultovali aj do štvrtého miesta v Jesennom handicape, piateho v Bratislavskej míli, ale najmä k striebru vo Veľkej októbrovej cene o jeden a pol dĺžky za Besthonom. Ryony sa počas zimnej prestávky presťahoval na Moravu k Janovi Havlíčkovi a bývalý prekážkový džokej valacha v rámci prípravy na Veľkú cenu Slovenska poslal do miestneho trialu, z ktorého si odniesol piate miesto a v nedeľu bude rád za každú dotáciu.

Tesne za takzvanou „tabuľou“ skončil vo Veľkej májovej cene jej prekvapujúci obhajca Killwort (Lukášek). Už osemročný valach vlani šokoval starohájske tribúny, keď taktikou štart – cieľ porazil o nos aj desatinového favorita Opasana, k takémuto výsledku a výkonu sa však potom už ani nepriblížil. Veľkej ceny Slovenska sa kvôli zraneniu v boxoch nezúčastnil a tak sa zverenec Miroslava Malíka predstavil až v Zlatom pohári. A hoci doňho nastupoval s najväčšími šancami, napokon skončil s veľkou stratou piaty. Sporadicky štartujúci reprezentant malej stajne Purito potom tri mesiace oddychoval a na jeseň stihol ešte dva dostihy na ultravytrvaleckých tratiach. V pražskej dvojmíľovej Cene prezidenta republiky bol spočiatku aktívny, ale v rozhodujúcej chvíli zoslabol až na predposledné miesto pred Cape Crownom. Iba jediného súpera porazil aj v budapeštianskej Lovaregyleti díj na 2800 metrov. Po šiestom mieste z Veľkej májovej ceny bude Killwort patriť medzi outsiderov.

Neskoro dozrievajúci Besthon (Mazur) potvrdil víťazstvom vo Veľkej októbrovej cene, že právom patril k špičke vlaňajších tohtoročných klasikov. Hnedák prvýkrát vybehol v zeleno-oranžových farbách stajne Vimar až v polovici apríla v „maiden“ na 1400 metrov proti rovesníkom a štvrtým miestom na seba nestrhol pozornosť. V klasickej Veľkej jarnej cene skončil šiesty a potvrdil predštartové predpoklady. V nenápadných výkonoch potom zverenec Zuzany Kubovičovej pokračoval aj v Starohájskom kritériu, kde po defenzívnom výkone skončil siedmy. Besthon potom zamieril do Prahy, počas českého derby-mítingu sa však namiesto modrej stuhy predstavil v „dvojkovom“ handicape na 1800 metrov, kde získal štvrté miesto. Náročnú prvú časť sezóny zakončil Besthon v Slovenskom derby. Búrkou zmáčaná dráha hnedákovi nevyhovovala, čo rezultovalo do siedmej priečky. Po dlhších prázdninách zvíťazil v najdlhšej klasike, Slovenskom St. Leger a predvedenú formu potvrdil aj na kratšej trati proti starším vo Veľkej októbrovej cene. Pri tohtoročnej sezónnej premiére zostal Besthon verný stredným tratiam. Vo Veľkej aprílovej cene cválal ukrytý vzadu poľa, v záverečnom oblúku zaútočil a hoci porazil kone druhého sledu, na suverénnu prvú trojicu nemal nárok. Predĺženie dištancie však bude hnedákovi vyhovovať a vidíme ho ako „čierneho koňa“ dostihov.

Bez zahrievacieho štartu v nohách sa o úspech vo Veľkej cene Slovenska pokúsi reprezentant stajne Březová Rex of Thunder (Demo). Zverenec Jana Demeleho začal vlani veľmi pozvoľna mimo hlavného prúdu v „trojkovom“ handicape na predĺženej míli, kde po útoku z poľa zvíťazil o dĺžku. Po dvojtýždňovej pauze si Rex of Thunder zopakoval podobný priebeh a rovnaký výsledok medzi rovesníkmi v Starohájskom kritériu a razom sa stal horúcim želiezkom moravskej centrály do Českého derby. Aj v Prahe sa uviedol v dobrom svetle, hnedákov povestný finiš však nestačil na viac ako štvrté miesto. V dažďom poznačenom Slovenskom derby sa hnedák trápil s dráhou a po statočnom výkone vybojoval aspoň bronz. To, že Rex of Thunder nebude úplne čistokrvný vytrvalec, sa napriek jeho prejavu dalo odpozorovať a jeho realizačný tím mu ako posledný štart vlaňajšej sezóny „naordinoval“ 1800 metrov dlhý EJC Long počas pražského Európskeho poháru džokejov. V nabitých dostihoch sa tradične držal chvostu poľa, v cieľovej rovine však nezrýchlil a porazil len jediného zoslabnutého súpera. Sezónny krst ohňom bude pre Rex of Thundera náročný, ale bratislavská dráha mu vyhovuje a tréner má pre hviezdu svojej centrály len slová chvály.

Tucet štartujúcich uzatvára druhá kobyla v poli Dakota (Foret). Vlastná odchovankyňa stajne DS Pegas debutovala až ako trojročná štvrtým miestom v Lyone, na ktoré nadviazala siedmou priečkou v dvojkilometrových „maiden“ v Štrasburgu. Premiérový triumf v kariére vybojovala zverenkyňa Dalibora Töröka v pražskej Cene tříletých klisen. V klasických Oaks však úlohu favoritky nepotvrdila a svojich priaznivcov sklamala až piatym miestom. Ani počas babieho leta si Dakota neoddýchla od náročného programu. Najprv sa v Ebreichsdorfe predstavila v rakúskom derby a hoci prestíž týchto dostihov v posledných rokoch poriadne utrpela, tretie miesto z modrej stuhy sa počíta. V poslednom sezónnom štarte ešte získala striebro zo slovenských Oaks za neporazenou Classou. Po poriadnom oddychu sa Dakota pred dvomi týždňami rozbehala v „dvojkovom“ handicape na 1800 metrov. Napriek najvyššej nesenej hmotnosti sa so súpermi „pohrala“, ľahko zvíťazila a naladila sa na náročnejšiu úlohu. V nedeľu bude mať súperov inej kategórie, zisk niektorej z menších dotácií je však v jej prípade reálny.

Náš tip: Opasan – Abrams Creek – Mysak Miky

Foto: Karel Němec, canonprofi.eu

Autor: Daniel Mentel