Analýzy
Bude Veľká cena Slovenska veľkým sólom kobýl?
Nadchádzajúci ročník dostihového festivalu Turf-gala bude vskutku medzinárodný. Kone z piatich krajín (okrem domácich a obligátnych českých, maďarských a rakúskych aj poľské) a jazdecká elita strednej Európy sľubujú v piatich vrcholných dostihoch výnimočné výkony. Hoci dotácia šprintérskej Ceny MPRV SR medziročne klesla, prize money troch dostihov kategórie Listed stúpla na atraktívnych 15 000 €, čím sa ich kredit a záujem o ne ešte zvýšil.
Proti populárnej belke stojí tucet súperov
Poďme sa však detailnejšie pozrieť na prirodzený vrchol mítingu, ktorým je Veľká cena Slovenska (Graded 3, 4-ročné a staršie kone, 2400 metrov, 30 000 €). Bohato dotované dostihy určené starším vytrvalcom tradične lákajú zaujímavú a rôznorodú zostavu. O zisk tohtoročnej, už 36. edície, sa bude uchádzať 13 koní a chýbať nebude ani obhajkyňa Zoriana (Budovič). Naopak na štartovej listine absentuje jej „tieň“ a strieborný z miestneho trialu aj vlaňajšej edície Oriental Sky. O pomere síl medzi väčšinou účastníkov veľa napovedal spomínaný trial, hoci od začiatku sa odohrával podľa neveľmi očakávaného scenára. Známa tempárka Zoriana zaostala v boxoch a jej stály džokej Štefan Budovič ju spočiatku schoval na chvost poľa, naopak do čela sa dostal miestny debutant Balleroy, ktorý si vypracoval niekoľkodĺžkový náskok, ktorí ostatní jazdci nechali bez povšimnutia. Zoriana sa už pri prvom prebiehaní cez cieľ ale „zavesila“ na lídra, postupne znižovala náskok, na konci protiľahlej roviny zaradila vyšší rýchlostný stupeň a zavelila do útoku. Jej nástup zachytila trojica Oriental Sky, Darkolva a z chvosta poľa akcelerujúca Kihnu. Pri vbiehaní do cieľovej roviny mala Zoriana náskok troch až štyroch dĺžok a zdalo sa, že jazdec vymyslel taktiku, ktorou všetkým súperom „vypáli rybník“. Napokon to však nestačilo, pretože z vonkajšej strany k drvivému útoku napriahali Oriental Sky, Furious Felix a najmä Kihnu. Približne 200 metrov pred cieľom prebral vedenie Oriental Sky, začal však bočiť doľava smerom ku Kihnu. Kobyla ešte dokázala zrýchliť a v posledných cvalových skokoch žrebca porazila. Prekvapivý, ale o to cennejší bronz vybojoval domáci odchovanec Furious Felix, Zoriana docválala až piata.
Víťazka Veľkej májovej ceny Kihnu (Palík) nastúpi na štart s tými najvyššími ambíciami, niektorá z medailí je určite reálna. Reprezentantka bohatej stajne Lokotrans otvorila triumfom vo Veľkej májovej cene svoju tretiu sezónu a systematicky sa zlepšuje. Ako juniorka sa dvakrát dokázala umiestniť v menších dostihoch, účasť vo vrcholnej Cene zimní královny však skončila hnedkinou porážkou. Vlaňajšiu kampaň začala zverenkyňa Luboša Urbánka nádejným triumfom v „trojkovej“ míli, klasická Jarní cena klisen sa však ukázala nad jej sily. Neskôr zažiarila počas českého derby mítingu si v dámskej „jednotke“, ktorá je známa svojím tradičným názvom ako Cena Hřebčína Napajedla, kde si pripísala cenné striebro za neskoršou držiteľkou ex-federálneho double v klasických Oaks Dylankou. V samotnej klasike sa ale Kihnu k Dylanke nepriblížila a docválala štvrtá. O tom, že metre navyše jej idú k duhu, sa mohli presvedčiť aj bratislavskí diváci v dobre obsadenej „dvojke“ na 2600 metrov, ktorú poľahky ovládla aj proti ostrieľaným harcovníkom. Naznačené potvrdila vo Velkej cene českého turfu odbehnutej v rámci mítingu Európskeho pohára džokejov v Prahe a hoci na premiantky Rousse a Blessed Kiss sa nechytala, vybojovala cenný bronz. Dvojmíľová Cena prezidenta republiky na sklonku dlhej sezóny už bola na Kihnu príliš. Že ju náročná kampaň nezlomila, ukázala vo Veľkej májovej cene a v nedeľu s ňou musíme počítať ako jednou z kandidátok na víťazstvo.
Neveľmi šťastný bronz z trialu si pripísal Furious Felix (Mazur), ktorý má ako jediný domáci odchovanec na štarte istú minimálne chovateľskú prémiu. O tom, že zverenec Mariána Štangela bude útočiť aj na vyššie pocty, svedčí výborný výkon, ktorý predviedol pred tromi týždňami, pričom nebyť incidentu v cieľovej rovine, možno by skončil aj lepšie. Po nevýraznom výkone a šiestom mieste v strednotratiarskej Veľkej aprílovej cene to bolo predsa len prekvapenie. Vlani stúpal reprezentant stajne Mishel Style od podlahy, po triumfe v dvojkilometrovom handicape piatej kategórie sa predstavil o dve poschodia vyššie a ani tam nesklamal, keď najprv získal tesné striebro medzi domácimi odchovancami a potom aj v handicape na 2400 metrov. Realizačný tím zacítil šancu a poslal syna elitného šprintéra Overdosa do najdlhšej klasiky St. Leger, to už ale bola pridlhá porcia a Furious Felix docválal piaty, viac ako 10 dĺžok za víťazným Darkolvom. Na sklonku vlaňajšej sezóny sa hnedák ešte predstavil v dvojkilometrovej Veľkej októbrovej cene, kde získal nečakaný bronz. V nedeľu medailu zrejme nezíska, hanbu domácemu chovu však neurobí.
S gloriolou klasického víťaza vstupuje do licitácie štvrtý z Veľkej májovej ceny Darkolva (Šmida). Zverenec trénerského mága Františka Holčáka je podobne ako jeho premožiteľ spred troch týždňov synom šprintéra, vytrvalosť v jeho pôvode dodáva matka, a tá je, zdá sa, dominantná. Beluš, ktorý sa do moravských Beskýd dostal po privátnej kúpe z írskej stajne Josepha Patricka O’Briena a hneď v prvom stredoeurópskom štarte – v Cene trojročných žrebcov – triumfoval, a to aj napriek menšej kolízií v cieľovej rovine. Svoju dávku smoly si vybral v klasickej Veľkej jarnej cene, v ktorej veľa obiehal, v cieľovej rovinke bol chvíľu zavretý a nemal kadiaľ útočiť, napokon však dobrým záverom vybojoval aspoň bronz. Naopak v Starohájskom kritériu zvolil džokej Zdeno Šmida inú taktiku, nechal Darkolvu cválať okolo piateho miesta, už pri vbiehaní do cieľovej roviny ho posunul na čelo a zdalo sa, že má triumf doma, keď sa zozadu naňho dotiahol neskorší víťaz. Do Českého derby nastupoval reprezentant stajne Joly s ambíciou docválať do piateho miesta, čo sa mu aj podarilo, hoci sa v cieľovej rovine dostal do dominovej kolízie a nemohol útočiť naplno. Aspoň posledná dotácia mu „ušla“ o nos v Slovenskom derby, potom však dvakrát za sebou vyhral. Najprv sa predstavil v dobre obsadenej „jednotkovej“ Velkej letní cene a v Moste porazil napríklad výborného strednotratiara Ideal Approacha. V poslednom vlaňajšom štarte v Slovenskom St. Leger to džokej Zdeno Šmida nenechal na náhodu, vytiahol ho dopredu ešte na začiatku cieľovej roviny a víťazstvo už nepustili. V triali mal Darkolva svetlú chvíľu v polovici cieľovej roviny, keď útočil popri bariére, napokon však nezrýchlil a získal aspoň štvrté miesto.
Ešte o miesto horšie skončila už dvojnásobná držiteľka titulu Kôň roka Zoriana (Budovič) a po vlaňajších výpadkoch v Berlíne a Budapešti prvýkrát vo svojej kariére nezískala „doma“ v Starom háji prinajhoršom striebro. Či ide o nový trend alebo len výnimočná škvrna v kariére populárnej belky, to sa dozvieme v nedeľu. Historicky najúspešnejšia reprezentantka stajne Poľnohospodárskeho družstva Senica má na svojom konte obdivuhodné úspechy, z ktorých vyčnieva zisk modrej stuhy za víťazstvo v Slovenskom derby a dve klasické striebra. Svojhlavá kobyla pokračovala vo výborných výkonoch aj vlani. V strednotratiarskej Veľkej aprílovej cene cválala blízko vedúceho Ideal Approacha, v cieľovej rovine prepla na vyšší rýchlostný stupeň a nedala súperom žiadnu šancu. Vynikajúcu štatistiku nepokazila ani po vlaňajšej Veľkej cene Slovenska, ktorú vyhrala síce po boji, ale poradila si s elitnými súpermi. Zdanlivo o čosi jednoduchšiu úlohu musela zverenkyňa Zuzany Kubovičovej splniť medzi kobylami v Cene Pat’s Music, a hoci sa pri svojej tradičnej štart-cieľ taktike natrápila viac, ako sa očakávalo, nezaváhala ani tam. A potom prišlo nešťastné zranenie, keď si Zoriana v tréningu zapichla do kopyta drôt. Ambiciózny štart v berlínskych Listed, kde skončila posledná, asi prišiel priskoro, v budapeštianskej Kincsem díj si zasa vybral kus smoly a napokon docválala až siedma. A tak sa mohlo zdať, že hľadá stratenú formu z jari, návrat na domovskú bratislavskú dráhu rezultoval do víťazstva v dámskej Cene Quississany. Premiérový štart v aktuálnej sezóne sa jej nevydaril, pripisujeme to skôr nešťastnému priebehu a veríme, že Zoriana bude útočiť na obhajobu vlaňajšieho víťazstva.
Na štarte nebude chýbať ani dvojica, ktorá sa v prípravnej Veľkej májovej cene neumiestnila – šiesty Mr Zuru a ôsmy Balleroy. Prvý menovaný zverenec Jaroslava Brečku Mr Zuru (Foret) sa sťahoval do centrály Jaroslava Brečku a stajne Millennium z Maďarska vlani v lete po tom, ako po bronze z maďarského derby viac ako rok pre zranenie pauzoval. Medzičasom prešiel kastráciou a na Slovensku pod novým realizačným tímom debutoval v Cene turfu. A bol to veru debut ako remeň, po aktívnom priebehu sa v cieľovej rovine už zdalo, že mu došli sily, napokon však nabral druhý dych a poriadne zdramatizoval súboj so sériovým víťazom Portorikosom, s ktorým prehral iba o hlavu. Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť, a tak sa Mr Zuru v ďalšom štarte predviedol počas Európskeho pohára džokejov vo Velkej cene českého turfu, kde síce skončil šiesty, tretej Kihnu však dával 5 kilogramov k dobru. Menším sklamaním skončila dvojkilometrová Veľká októbrová cena na sklonku vlaňajšej sezóny, v ktorej vybojoval tesné piate miesto. Šieste miesto z trialu pred nedeľou neveští nič dobré, ambícií pokúšať slávnu neistotu turfu však tlieskame.
Valach Balleroy (Rája) odvodil väčšiu časť Veľkej májovej ceny, na konci protiľahlej roviny sa ale vytratil a len dokončil na poslednom mieste. Reprezentant prevažne na prekážkové dostihy orientovanej stajne Castor sa do centrály Luboša Urbánka sťahoval počas zimnej prestávky a pod novým realizačným tímom debutoval v handicape na 2200 metrov vo francúzskom Lyone – Parilly, posledným trinástym miestom však sklamal. Dva nulové výsledky totiž vôbec nekorešpondujú s vlaňajšími vystúpeniami. Balleroy sa ako trojročný ukázala na dráhe sedemkrát a hoci ani raz nevyhral, najbližšie k plnému zásahu mal pri rozlúčke s domovinou v menších dostihoch na 2400 metrov na druhej lyonskej dráhe La Soie. Okrem toho získal jeden bronz, dve štvrté a dve piate miesta. Jediný triumf v kariére získal Balleroy ešte ako dvojročný na umelom povrchu v Deauville. V českom tréningu ešte neporazil žiadneho súpera a nemáme dôvod veriť, že oveľa lepšie to bude práve vo Veľkej cene Slovenska.
Kvôli zraneniu bol tesne pred trialom škrtnutý Res Judicata (Línek) reprezentujúci modro-žltú armádu stajne dr. Jiřího Charváta. Útly kôň, ktorého si majiteľ aj sám odchoval, prvé dva dostihy ako dvojročný vyhral (medzi nimi aj Karpatskú cenu, najvýznamnejšie slovenské dostihy určené juniorom), vlani ho však tréner Pavel Tůma poslal rozcvičiť sa do talianskeho Milána. Na dvoch kilometroch podal dobrý výkon a získal blízky bronz. Miestenku do derby si beluš vybojoval vo Velkej červnovej cene, v ktorej sa držal okolo štvrtého miesta, v cieľovej rovine krátko viedol, ale v závere podľahol štvorici súperov, hoci v našlapanom finiši strácal na víťaza len 1 a pol dĺžky pri váhovej nevýhode. V bitke o České derby sa ani Res Judicata nevyhol kolíziám, v cieľovej rovine z neho jazdec takmer spadol a za daných okolností je siedme miesto úspechom. V bratislavskej modrej stuhe sa do belušovho sedla posadil najúspešnejší slovenský džokej Jozef Bojko, ktorý vyhral aj nemecké derby, to slovenské mu v zbierke stále chýba, ale ani táto motivácia navyše Res Judicatovi nepomohla. V „našlapanom“ závere už už siahal po víťazstve, keď sa spoza neho vynoril Mon Cheri aj Blessed Kiss a od večnej slávy ho delili dva krky. V ďalšom štarte ho realizačný tím nasmeroval do düsseldorfského handicapu, piatym miestom nesklamal, ale ani nepotešil. Septembrový termín rakúskeho derby umožnil belušovi získať na tretí pokus vavrínový veniec, ale nepodarilo sa. Spočiatku mohutne pulujúci žrebec našiel po pár stovkách metrov rytmus, väčšinou cválal okolo piateho miesta, na chvíľu sa ocitol aj na chvoste, v dlhej ebreichsdorskej cieľovej rovine však akceleroval a hoci víťaza neohrozil, uchmatol aspoň striebro. Mierne rozpaky vzbudila tohtoročná Res Judicatova premiéra v menšom handicape v Nancy, zverenec Pavla Tůmu docválal vo veľmi ležérne odbehnutých dostihoch vzdialene piaty. V tejto konkurencii bude cieliť na nižšiu dotáciu.
Do licitácie vstupuje aj dvojica veteránov s black-type úspechmi. S umiestnením v štrasburskom Listed, ale otáznou aktuálnou výkonnosťou ide na štart Ventaron (Liška) z lotu Václava Luku mladšieho. Osemročný valach sa v posledných rokoch orientuje na dobre dotované dostihy vo Francúzsku, vlani stihol všetky tri dostihy v priebehu piatich týždňov od začiatku augusta do polovice septembra a odvtedy pauzuje, čo bolo zrejme spôsobené zdravotnými problémami. Pre „starého pána“ bude 2400 metrov Veľkej ceny Slovenska pridlhých, veď doteraz sa ukazoval v dostihoch okolo dvoch kilometrov. Pred zimnou prestávkou, ktorú začal už v polovici septembra, sa predstavil v bohato dotovanom aj obsadenom handicape v parížskom Longchamp, od začiatku až do cieľa sa ale neodlepil z chvosta poľa a docválal na poslednom sedemnástom mieste. Úcta k výsledkom z minulosti velí k istej ostražitosti, Ventaron však už zrejme veľa vody nenamúti.
Predsa len lepšie vyhliadky má od Ventarona ešte o rok starší Autor (Chaloupka). Niekdajší víťaz talianskeho St. Leger s celosvetovým štatútom Group 3 predsa len v posledných rokoch zvoľnil a vlani absolvoval len štyri dostihy. Na rozbehanie mu realizačný tím vedený trénerkou Štěpánkou Myškovou vybral Veľkú májovú cenu a valach sa tejto úlohy zhostil v vervou, väčšinu dostihov odvodil a hoci ho v záverečných stovkách metrov predbehla dvojica favoritov, Autor sa udržal na bronzovej pozícií a tesne porazil aj jesenného kráľa Portorikosa. Nadstavbu vo Veľkej cene Slovenska vynechal a slovenský vytrvalecký vrchol vymenil za pražský Zlatý pohár, v ktorom sa pokúsil nadviazať na svoj triumf z roku 2016. A reprezentantovi stajne Meridian sa to aj podarilo, keď ho džokej Martin Laube spočiatku „upratal“ na štvrté miesto, na začiatku cieľovej roviny ho posunul za lídra a približne 250 metrov pred cieľom Autor prebral vedenie. Víťazstvo napokon uhájil pred dobiedzajúcim Bonysom. V bratislavskom Zlatom pohári, ktorý je oproti tomu pražskému o 200 metrov dlhší, sa valach vrátil k obľúbenej štart – cieľ taktike, dlho mu to aj vychádzalo, v záverečných dvoch stovkách metrov ho však predbehli dvaja súperi a Autor sa musel uspokojiť s bronzom. Skúsený cestovateľ sa v septembri pozrel do Budapešti na tamojšiu obdobu Veľkej ceny Slovenska, v Kincsem díj však nemal najlepší priebeh, cválal okolo piateho miesta a musel obiehať, čo ho stálo dosť síl a napokon skončil piaty. O tom, že ani v deviatich rokoch Autor nepatrí do starého železa, presvedčil pred mesiacom v mosteckom Memoriáli Vlastimila Smolíka. Tradičné dostihy si valach rozbehol podľa seba, a hoci v našlapanom finiši ho predbehli všetci traja súperi, od víťaza bol vzdialený dve dĺžky a dve hlavy. S dostihmi v nohách a pri očakávanom rýchlejšom tempe môže útočiť na medailu.
O porovnanie so slovenskou a českou elitou bude pokúšať aj trojica z Maďarska. Dve kobyly sa pred mesiacom stretli aj s napokon víťazným slovenským Royal Ginom v budapeštianskom „jednotkovom“ handicape na 2200 metrov. V dramatických dostihoch sa v záverečnom oblúku dostala dopredu najprv víťazka vlaňajších maďarských Oaks a druhá z derby Köln a tiež „mušiu“ váhu nesúca Contesse. Pri vbiehaní do cieľovej roviny sa prvých päť koní vyrovnalo do jednej línie, Köln však rýchlo „zhasla“ a vytratila sa na predposledné siedme miesto, Contesse sa udržala na medailovej pozícií takmer až do cieľa, tesne pred ním však prišla aj o bronz na úkor dôraznejšie finišujúceho súpera. Spomínaná Köln (Lukášek) zo stajne Intergaj má odhliadnuc od nepodareného tohtoročného debutu za sebou výbornú klasickú sezónu. Od „podlahy“ nahor ťahaná kobyla začínala v handicapoch piatej kategórie, postupne sa zlepšovala, koncom mája sa vymanila z radu nezvíťazivších a zamierila rovno do derby. V ňom nemala hrať významnejšiu rolu, o to príjemnejšie prekvapenie pripravila svojmu realizačnému tímu tesným striebrom, Contesse bola piata. V domácich Oaks už bez ťažkostí zvíťazila a so spomínanou rivalkou si vylepšila bilanciu na 2:0. Tretí štart v klasike – St. Leger už bol na hnedku príliš a docválala posledná, pričom Contesse znížila na 1:2. Počas zimnej prestávky zmenila farby aj tréningovú centrálu a už pod vedením Gábora Maronku absolvovala spomínanú Bábolnai díj, v ktorej bola síce aktívna, rýchlo však vycúvala a len dokončila. Ďalších 200 metrov navyše jej môže skôr uškodiť, a tak ju vidíme okolo polovice štartového poľa.
Česká odchovankyňa Contesse (Abík) z tréningu Szilvie Bakos Kovács začala vlani zhurta rovno v jarnej klasike Hazafi díj a skončila tak, ako predpokladali aj stávkari – na siedmom mieste. Odvtedy sa postupnými krokmi nahor zlepšovala, po tesnom striebre z „trojkového“ handicapu zamierila do derby a piatym miestom rozhodne neurobila hanbu. V Oaks získala bronz, ale jej vrchol sezóny prišiel v najdlhšej klasike, kde síce podľahla derby víťazovi Esti Fénymu, ostatných súperov však porazila o šesť a viac dĺžok. A keďže s jedlom rastie chuť, realizačný tím okolo rodiny Kovácsovcov (vlani Contesse oficiálne trénoval manžel súčasnej trénerky a do sedla sa od aktuálnej sezóny navrátivší džokej Sándor), poslal kobylu na sklonku sezóny ešte do stayerskej „jednotky“ a medzi staršími vytrvalcami sa nestratila, s „mušou“ váhou vybojovala aspoň bronz. Česká odchovankyňa vstúpila do aktuálnej sezóny v Bratislave, v dvojkilometrovom handicape druhej kategórie sa v konkurencii kvalitných súperov vklienila medzi dvoch zverencov Jaroslava Línka zo stajne KOVO a docválala na druhom mieste. Pred mesiacom sa Contesse vrátila na domovskú dráhu a v spomínanom handicape vyťažila z nízkej váhy len zemiakovú medailu, v nedeľu bude pri vyrovnaných hmotnostiach ťahať za kratší koniec.
Maďarskú trojicu dopĺňa Wasmy (Suták) zo stajne Rege. Ryšiak strávil prvú polovicu svojej kariéry v rodnom Francúzsku v slávnej stajni Al Shaqab Racing, vysoké nároky však nesplnil a vlani v lete sa presťahoval k trénerovi Andrásovi Soltészovi. Už v nových farbách získal dvoch „päťkových“ dostihoch dve striebra. Aj po zime začal v najnižšej kategórii a suverénnym osemdĺžkovým triumfom s mamuťou váhou naznačil rastúcu formu, ktorú zúročil v „dvojkovom“ handicape na 1900 metrov. O tom, že Wasmy sa rýchlo zaradil medzi širšiu maďarskú špičku, svedčí aj fakt, že sa minulý týždeň úspešne predstavil v cenenej Milleniumi díj, čo sú najvýznamnejšie strednotratiarske dostihy u našich južných susedov. Od víťaza ho v cieli delilo približne 9 dĺžok, napriek tomu získal štvrté miesto. Predpokladané rezervy a rýchly nárast formy, ktorý môže ešte pokračovať, robia z Wasmyho čierneho koňa dostihov. Ale sú tu aj dve ale: krátka pauza a najmä doterajší strednotratiarska kariéra, 2400 metrov na mäkšej trati bude pre ryšiaka asi priveľa.
Punc výnimočnosti dodáva Veľkej cene Slovenska poľská Akademia (Reznikov). Zverenkyňa Macieja Janikowského poskytne po dlhom čase porovnanie s vytrvaleckou špičkou našich severných susedov, a to aj napriek tomu, že reprezentantka stajne Hermes nepredstavuje takú kvalitu, akou bola víťazka z roku 2001 Dżamajka. Ryška má v nohách čerstvý, len dva týždne mladý štart v dvojkilometrovej „jednotke“ Nagrode Golejewka. Akademia na ťažšej dráhe predviedla aktívny výkon, väčšinou sa držala v prednej línií, ale v samom závere podľahla zozadu mohutne finišujúcej súperke. Vlani sa kobyla postupne prepracovala až do klasík a najvýznamnejších poľských dostihov a patrila medzi najlepších. Po umiestneniach v menších dostihoch na jar triumfovala v Nagrode Soliny na 2200 metrov a zamierila do poľského derby. V dostihoch o modrú stuhu získala bronz za neskorším držiteľom takzvanej klasickej Trojkoruny Fabolous Las Vegas. Rovnakú medailu získala aj v klasických Oaks, dokonca ešte o jednu priečku lepšie dopadla v cenenej Nagrode SK Krasne v konkurencii aj starších kobýl. Vo vrcholnej Wielkej Warszawskej si vybrala horší deň a docválala posledná. Ak potvrdí svoje lepšie formy z Varšavy, nebude jej vadiť petržalský kolotoč a opačná orientácia dráhy, zrejme bude útočiť na niektorú z medailí.
Náš tip: Kihnu – Akademia – Autor
Foto: Karel Němec, canonprofi.eu
Autor: Daniel Mentel